Predslov

L u d z i a t k a,

u nas, jak i indzej, su takie ludzia, čo sa staraju o dzedzinu, o urbar, o majetky, i o ohen, ket treba zahasic. Ale žeby sa dachto staral o naš mengusovsky jazyk, to takieho niet. Hybaj Pavol od Gala ku šescstiemu vyročiu našej dzedziny napisal knišku „Ludziatka, či znace dze su Mengusovce“. Bolo to roku l998. Ale tam nie su zachycenie šitkie slova, preto zme sa s Marinkof zbudky, to jest Konkolovof, podobrali spisac šitkie starie slova tak, jak sa rospravialo na nižnom konci, bo na vyšny prišli cudzie privandrovalci a uš tie slova poprekrucali. Ale i každy dom mal ftedy svoje prizvuky. Tak sme sa, že ponapraviame, čo sa eščik da. Marinka zbudky je taky fyzikus, čo si uš roky znači, čo sa chtero a načo chasnovalo. Nuš, tak sme to šitko, čo ona mala , no i ja, dali dovedna a steho sa naras stal„SLOVNÍK mengusovského nárečia „.

Možno, že sa najdu takie, čo fšetko zgančuju a znevažia. Ale žeby oni dačo urobili, to nie! Len na fšetko frflac a ruky založic. Možno budu hledac fšelinejakie chyby. Školovanie povedzia:“ No, a dze mace dĺĺĺžne a čiarky“? Myslia si ,že fšetko znaju. A neznaju, že sa naše starie calkom zaobišli bez čiarkoch, kvačkoch a ypsilonoch, a dobre si rozumeli. Vet nebolo času na takie hluposci. Len ,čo sa skončila zima, uš tu bola jar, potom leto, a bolo sa treba pouvijac šitko scihnuc. Hnet prišla jasen, grule vyberac, dreva narichtovac na zimu. Chto tu mal čas na takie vymysly! Aj ket ludzia rečovali, tak nijakie dlžne nedavali, bo sa nechceli podriežnac liptakom. Teras mudrlanti len vymyšlaju a vymyšlaju jak, čo na Slovensku povedac. A ludzia si čoras menej rozumeju. Chto to kedy vidzel , že dzecko volaju batoliatko, abo lezún!

Ale o tom tu nechceme tarac hluposci. Rači si zapamätac, jak sa tu rečovalo, jak sa žilo, i jak sa ludzia mali radi. Teras sa šitko pomenilo. Každy za sebof zapre dvere, sedne , abo si lehne na dajaku kanapu a uš len hladzi i hladzi to tej obraskovej budky. Ludzia nemaju ku sebe tak blizko, jako drelej.

A my zme si s Marinkof povedali, že ket sa Cigane chcu volac Romovia, ket každa menšina chce mac viačinu, nuž prečo by sme sa i my nebranili. Vet Mengusofce su tu ot nepameci a za svojo sa netreba hanbic. Každy mengusovian by mal znac, abo aspon rozumec po mengusofsky. Ket potom chyci i druhu reč, hnet ho veznu do Europy.

A my zme s Marinkof, že našich ludzi lepši pririchtujeme do Unie. Len či budze dosc tlmočnikoch ? Uš teras treba jednu kabinku v Bruseli pririchtovac pre mengusovianoch. Bolo by tam poslac paropkoch s dziefkami, a žeby sa vyobliekali do krojoch zo šitkymi prislušnoscami. To by sce vidzeli, jak by nas cudzie brali ! Hnet by nam šitko dali, a ešči by sa chceli prisc ku nam pozrec. A my by sme na nich zarabjali. Janko Mlynarčikof uš ma koč i panskie sanky, čo by ich vozil. Dachto by im ukazal Kimbiark, Okolo Popradu, Hobštac, Poza Rik, Guščienec, Dzielnice, Šoltisko,Hobakore a šitek les. Len chodniky treba narobic ! Ale chto? A uš sme tam ! A Cigane nič nerobia ! Nemohli by cholen cesty ponapraviac a chodniky narobic? Začo beru svoje davky?

Eščik chceme povedac, jakie sposoby treba zachovac. Ket vraviš, vrav , žeby každy rozumel. Nefufnaj, ani si ruky nemiadli. Hlac rovno do oči. Rečuj nahlas, žeby ca i hluchy slyšel. Ket maš, povedz. Ket nemaš, daj pokoj. Bo i ket hlupak čuši, vyzera jak mudry.

A nezaciahuj !

Len telo                          Marina a Pavol

Mengusofce, april 2004.